Volám sa Michal. Vyrastal som v rodine s dvoma bratmi. Otec bol policajt a je Róm, mama pochádza z Mongolska. Od detstva som bol aktívny človek a šport bol neoddeliteľnou súčasťou môjho života.
Po ukončení vysokej školy som sa stal učiteľom telesnej výchovy. Začal som pracovať na škole, ktorú navštevovali prevažne rómske deti. Postupne však začali prichádzať aj deti z okolitých dedín a miest. Škola sa menila a menil som sa aj ja. Práca ma bavila, šport bol mojou vášňou a všetko malo svoje miesto.
Počas Veľkej noci sa však niečo zmenilo.
Prekonal som črevnú virózu. Dokonca dvakrát za sebou. A práve vtedy sa začal môj boj.
Zo dňa na deň som mal pocit, že už nikoho nemilujem. Najviac ma desilo, že sa to týkalo aj mojej manželky a našich dvoch krásnych detí. Nevedel som, čo sa deje. Rozpadá sa mi manželstvo, alebo sa so mnou deje niečo oveľa vážnejšie?
Začal som sa vyhýbať ľuďom. Často som počas dňa plakal bez zjavného dôvodu. Cítil som sa ako lev zatvorený v klietke. Prestal som poriadne spať a budil som sa na panické ataky. Môj pokojový tep sa zvýšil približne z 50 na 90 úderov za minútu.
Postupne sa pridávali ďalšie problémy. Úplne sa mi rozhádzalo trávenie, fyzicky som nevládal a všetko mi zrazu pripadalo prázdne. Nič ma nebavilo. Behanie, ktoré som miloval, bolo zrazu obrovskou námahou. Futbalové tréningy, ktoré boli pre mňa formou psychohygieny, ma prestali lákať. Stratil som libido a mal som pocit, akoby sa zo mňa vytratil život.
Nechápal som to. Celý život som bol zdravý, športoval som a staral sa o seba. Ako sa to mohlo stať práve mne?
Rozhodol som sa vyhľadať odbornú pomoc. Diagnóza znela: zmiešaná úzkostná a depresívna porucha.
Nemohol som tomu uveriť.
Dnes navštevujem psychiatra aj psychoterapeutku. Hľadám odpovede a učím sa prijímať to, čo sa mi stalo. Každý deň sa snažím veriť, že ak na sebe budem pracovať, raz sa opäť zobudím a budem cítiť radosť, lásku a energiu, ktoré mi dnes tak veľmi chýbajú.
Ak prežívate niečo podobné, chcem vám povedať len jedno.
Hovorte o tom.
Nie ste na to sami. Pomoc existuje a aj keď cesta späť nie je jednoduchá, stojí za to po nej kráčať.
Napsat komentář